Skočiť na hlavný obsah

S nami ste vždy o krok vpred

Nová smernica o autorskom práve – kontroverzia či diskriminácia?

29 May 2018

Poslanci Európskeho parlamentu na svojom zasadnutí dňa 26.3.2019 schválili smernicu č. 2016/0280 (COD) o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu. Týmto hlasovaním sa tak spečatila trojročná legislatívna tortúra jednotnej, európskej úpravy autorského práva. Návrh smernice dlhodobo vyvolával polemiku v radoch odbornej i laickej verejnosti, a to predovšetkým kvôli svojmu striktnému postoju vo vzťahu k získavaniu a poskytovaniu informácií a s tým súvisiacu hrozbu obmedzovania práva na slobodu prejavu.

Prečo je smernica kontroverzná

Základným cieľom smernice je regulovať množstvo nepôvodných diel na internete, posilňovať bezpečnosť kybernetického priestoru a chrániť autorov literárnych, audio a audiovizuálnych diel pred zásahom do ich práv a oprávnených záujmov. Podčiarkuje sa pritom aj potreba zamedzenia rozdrobenosti vnútorného trhu Európskej únie a potreba stierania rozdielov medzi režimami úpravy autorských práv jednotlivých členských štátov1. Želateľným výsledkom prijatia smernice má byť obnovenie tzv. „rovnováhy síl“ autorov diel na jednej strane a vydavateľov týchto diel na strane druhej. Neopomenuteľnou výhodou novej úpravy má byť taktiež zlepšenie prístupu ku kultúrnemu dedičstvu. Knižnice, archívy či univerzity budú môcť zverejňovať diela, ku ktorým majú zákonný prístup2 bez obmedzenia. Múzeá taktiež nebudú musieť žiadať súhlas so zverejňovaním fotografií vystavovaných predmetov, ako sú napríklad staré maľby či sochy.

Dotknuté subjekty však nadšenie z novej právnej úpravy nezdieľajú, pričom sú voči skutočným účinkom smernice skôr skeptické. Smernica totiž masívnym spôsobom administratívne a finančne zaťažuje vydavateľov autorských diel. Naopak, väčšej ochrany sa dočkali samotní autori. Najväčšiu polemiku vyvolávajú články 11 a 13 smernice zamerané na ochranu a podmienky použitia chráneného obsahu autorských diel.

Článok 11 smernice

Prevádzkovatelia platforiem, prostredníctvom ktorých dochádza k zverejňovaniu autorských diel sú povinní vynaložiť čo najväčšie úsilie na preventívnu ochranu všetkého, čo môžu užívatelia na ich platformu nahrať. Podľa odporúčaní ide predovšetkým o aplikáciu „filtrov“, ktoré dokážu zabrániť nahrať nepôvodný autorský materiál, prípadne, materiál už chránený autorskými právami3. Cenzúra diel na základe ich (častokrát možnej) podoby s dielom chráneným autorským právom je nešťastným spôsobom predídenia porušenia autorských práv a súčasným porušením základných ľudských práv4. Pre informáciu uvádzame, že náklady na zavedenie a vývoj filtrov sú enormné a v prípade malých a stredných podnikov môžu mať až likvidačné následky. Spomenieme, že služba YouTube v minulosti minula viac než 100 mil. dolárov na vývoj súčasného systému identifikácie obsahu, ktorý identifikuje materiál chránený autorskými právami. Ako prax ukazuje, tento systém vykazuje rôzne chyby a preto je jeho spoľahlivosť pochybná.

Článok 13 smernice

Ďalším negatívom prijatej smernice je finančné zaťaženie vydavateľov autorských diel. S cieľom minimalizácie rozdielov v postavení autorov a vydavateľov majú členské štáty povinnosť zabezpečiť, aby boli autori za poskytnutie licencií (vo forme licenčných zmlúv) odmeňovaní. Autori dokonca budú môcť žiadať od vydavateľa dodatočné plnenie v prípade, ak je pôvodne dohodnutá odmena neprimerane nízka5. Čo sa bude považovať za primeranú odmenu vo vzťahu k poskytnutiu licencie smernica nešpecifikuje. Dávame do pozornosti, že totožnú povinnosť platenia odmien autorom zaviedlo pred pár rokmi aj Španielsko. Výsledkom bolo, že najväčší poskytovateľ internetových služieb Google svoju službu Google News pre používateľov v Španielsku zrušil.

V prípade, že vydavateľ nevyvinul dostatočnú snahu o filtrovanie obsahu autorských diel, prípadne neuzavrel licenčnú zmluvu s autorom diela alebo nevyplatil primeranú odmenu, zakladá to dôvod na vyvodenie zodpovednosti voči samotnému vydavateľovi. Kvôli nedostatku konkrétnych detailov upresňujúcich dané legislatívne podmienky sa očakáva, že podrobnosti určia až jednotlivé transpozičné právne predpisy členských štátov, prípadne súdna prax.

Na čo nebude licencia potrebná

Licencia nebude potrebná pre zverejnenie hypertextových odkazov a jednotlivých slov, prípadne veľmi krátkych úryvkov, ktoré sú zobrazované spolu s hypertextovými odkazmi. Úlohou týchto krátkych úryvkov má byť jedine informovanie čitateľa o tom, čo sa skrýva pod uvedeným hypertextovým odkazom. Čo v praxi znamená „krátky úryvok“ zodpovie podľa všetkého až súdna prax. Do toho času bude hypertextové spojenie s krátkym úryvkom považované za diskutabilné a oprávnenosť jeho použitia za právne nejednoznačnú.

Určité výnimky sa vzťahujú aj na „malých vydavateľov“6, ako aj na uverejňovanie užívateľských komentárov, karikatúr, memes, parodies a citácií. Nahrávanie diel do online encyklopédií, ako napríklad Wikipedia, prípadne prispievanie do databáz GIF bude taktiež automaticky vyňaté spod pôsobnosti smernice.

Dátum nadobudnutia účinnosti smernice je naplánovaný na rok 20217. Vychádzajúc z transpozičnej praxe smerníc Európskeho parlamentu a Rady sme toho názoru, že novo prijaté pravidlá sa do vnútroštátnej slovenskej legislatívy budú preklápať komplikovane. Môže za to nielen nejednoznačnosť pojmov uvedených v smernici, ale aj konzervatívne nazeranie na problematiku autorského práva na Slovensku. Pri riešení optimálneho nastavenia licenčných podmienok zverejnených diel v online priestore bude preto potrebné prihliadnuť aj na osobitosti a špecifiká samotnej problematiky autorského práva v jednotlivých európskych regiónoch. Starostlivé posúdenie možností právnej ochrany vydavateľov či samotných autorov môže zabrániť udeleniu pokuty v rádovo miliónoch eur.

1 dôvodová správa smernice, časť. 1 Kontext Návrhu

2 https://libereurope.eu/blog/2019/03/29/new-european-copyright-directive-a-detailed-look/

3 pozn. spoločnosť Google používa systém s názvom Content ID, ktorý funguje na princípe odtlačku prsta.

4 čl. 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948); čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1992); čl. 17 Listiny základných práv a slobôd; čl. 11 Charty základných práv Európskej únie a pod.

5 http://www.europarl.europa.eu/pdfs/news/expert/2019/3/press_release/20190321IPR32110/20190321IPR32110_en.pdf

6 „malými vydavateľmi“ sa rozumejú vydavatelia, ktorí fungujú menej než tri roky, majú menej než 5 mil. užívateľov a majú obrat menší než 10 mil. eur

7 čl. 21 ods. 1 smernice

Komentár partnera

Jednotnosť európskeho digitálneho trhu a rozšírenie online prístupu sú dlhodobými strategickými cieľmi Európskej únie. Cielené opatrenia smerujúce k fungujúcemu, modernému digitálnemu priestoru, striktne reflektujúcemu na aktuálne problémy autorskoprávnej ochrany sú jedným z atribútov stabilnej a fungujúcej Európy. Napriek nepochybne pôsobivej snahe Európskeho parlamentu regulovať množstvo autorských diel v online priestore s cieľom zamedzenia zverejňovania nepôvodných diel od prípadných neautorov nemožno opomenúť negatíva takejto plošnej úpravy. Prvým je extrémna administratívna a s tým súvisiaca finančná náročnosť v súvislosti s vyhotovovaním licenčných zmlúv a následným plnením zo strany vydavateľov. Výška odplaty je v smernici formulovaná len približne, veľmi vágne sú tiež formulované definície diela, ktoré bude podliehať licencii. Druhým najzávažnejším problémom je používanie filtrov, schopných rozlišovať uploadovaný materiál. Náklady za prevádzku a inováciu takýchto filtrov môžu mať vo vzťahu k menším až stredným podnikom likvidačné následky.

Slovenský zákonodarca stojí pred neľahkou úlohou zladiť znenie a účel smernice s vnútroštátnou legislatívou. Musí sa pritom vysporiadať s eventuálne ohrozovaným právom na slobodu prejavu, upraveným vo viacerých medzinárodných dokumentoch, ako aj v čl. 26 Ústavy SR. Taktiež musí zohľadniť medzinárodné špecifiká a osobitosti autorskoprávnej ochrany. Je preto potrebné, aby smernicu transponoval s mimoriadnou obozretnosťou. Mechanizmus ochrany diel v digitálnom priestore, prax kompetentných štátnych autorít a ďalšie európske trendy vo vývoji autorskoprávnej ochrany budeme i naďalej monitorovať.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že problematika práva duševného vlastníctva a špeciálne autorského práva je komplexnou a predovšetkým zložitou témou, vyžadujúcou si starostlivý a profesionálny prístup. Advokátska kancelária USGB poskytuje kvalitné právne poradenstvo aj v oblasti autorského práva a práva duševného vlastníctva. V prípade Vašich otázok sme Vám plne k dispozícii.